2. 1. 2014

Perspektíva pre rok 2014

Perspektíva pre rok 2014

Pokúsim sa vyjadriť to, čo vnímam keď sa modlím a rozmýšľam nad tým, čo je pred nami. Sú to vlastne tri slová a jeden biblický príbeh. Prosím však, aby ste to skúmali, rozsudzovali a načúvali tomu, čo vám osobne Pán hovorí.

Rímskym 12:1  Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2  A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.

1. OLTÁR

Predo všetkým je to obraz Pána, ako si sadol ku chrámovej pokladnici a sledoval ako tam ľudia hádžu svoje dary:

Marek 12:41  A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho. 42  A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. 43  Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. 44  Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.

Keď čítam tento príbeh, mám pocit, akoby tam Pán Ježiš tú ženu išiel čakať. Akoby vedel, že tam príde. Akokoľvek. On dnes takto čaká na mňa a na teba. Čaká na mieste, kde prinášame obeť, dar, službu, uctievanie, čokoľvek... Kde niečo dávame, robíme, hovoríme. Verím, že tento rok je čas obnoviť oltár v našich životoch. Neviem vysvetliť prečo. Nie je to len môj názor. Proste akosi tomu verím. Vnímam to... Pán si sadol s túžbou k nášmu oltáru.

Oltár je miesto dávania, služby, uctievania. Je to naša mentalita, motivácia, myslenie. Na rozdiel od tohto sveta, ktorý premýšľa ako vziať, získať, zbohatnúť... My máme privilégium dávať, pretože Boh dal za nás svojho Syna a v Ňom nám dal úplne všetko. Práve toto „Tak Boh MILOVAL..., že DAL... svojho Syna...“ (J 3,16) nás priviedlo k jeho nohám. Ocitli sme sa na Jeho oltári. My sami sme sa Mu úplne vydali. Naše životy sa stali oltármi, miestom uctievania. Odvtedy ako sme spoznali Pána premýšľame ako sa Mu dať, ako ho uctievať, ako Mu slúžiť, ako Mu byť poslušní...

Je čas aby bol tento oltár seba vydania a prvej lásky obnovený. Pán po tom túži. My sme práve preto stvorení. V našom živote musí byť oltár. V Novej Zmluve sa nazýva kríž: Lukáš 9:23  A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.

Je to niečo, čo môžeš, ale aj nemusíš vziať na seba. Je to niečo čo vyžaduje aby si zaprel sám seba. Je to niečo tvoje. Je to niečo každodenné. Je to jediný spôsob nasledovania Pána.

Miesto pre oltár v tvojom živote je tvoj kríž. Ako Pán sám seba obetoval namiesto teba, tak ty si s radosťou pripravený obetovať sa... Ako sa ti On dal celý, tak ty sa Mu dávaš celý... Ako On ťa miluje, ty miluješ Jeho. Ako jeho poslal Otec, tak Pán posiela teba. Oltár – tvoj kríž – nezačína tým, čo dáš a urobíš pre Pána, ale tým ako sa ty sám položíš na Jeho oltár – ako Ho uvidíš na kríži prebodnutého namiesto teba. Najskôr potrebuješ Jeho lásku prijať, až potom budeš vedieť v Jeho láske konať.

Skôr ako pôjdem ďalej k tomu čo vnímam pre nasledovné obdobie, prosím, vráť sa k posolstvu Prečo Ježiš trpel a zomrel? – ktoré nájdeš TU (ml.konferencia BJB v BB 23.2.2013) a TU (spoločné veľkopiatočné zhromaždenie v BA 29.3.2013).

2. OBEŤ

Pán si sadol na miesto kde ľudia dávali dary a pozoroval. Tá obyčajná žena neprešla okolo bez toho aby sa tam zastavila a priniesla tak svoj dar Bohu. Mohla si povedať „Nech dajú tí, čo majú z čoho...“ v prípade ostatných to naozaj boli dary. V prípade tejto ženy obeť. Niekto to nazve obeť viery. Mne sa žiada povedať obeť lásky.

Keď hovorím o obeti a modlím sa, vôbec nemám na mysli nejaké asketické kresťanstvo, veľké obete, štedrosť v dávaní, či úmornú službu. Aj keď naozaj ide aj o dávanie a službu. Pred mojimi očami je tá obyčajná žena, ktorá možno ani nevedela, že ju Pán Ježiš čaká a pozoruje. Ona možno ani nevedela, čo v skutočnosti robí! Tam pri tej pokladni si ju nikto okrem Pána nevšimol. Možno pozornosť upútali tie väčšie dary bohatších ľudí. Pán však zostal fascinovaný práve touto ženou. Dala tak žalostne málo a tak neskutočne veľa. Prečo dokázala dať všetko čo mala? Čo ju viedlo k takejto obetavosti a viere?

Láska. Áno, hovorím a modlím sa za prebudenie lásky na Slovensku. Verím, že toto má byť tá hlavná ingrediencia prebudenia na Slovensku. Oheň lásky.

Láska nedáva len niečo, ale všetko. Láska nedáva len dary z prebytku, ale prináša obeť, prináša seba. Láska nikdy neprestane, nevzdá sa, všetko pretrpí. Láska nekoná pokrytecky. Nepresadzuje sa. Láska nekoná z hanby a viny. Láska premáha strach. Keď láska dáva, jej pravica nevie, čo robí jej ľavica. Láska nepoužíva Boha, ale Boh si používa ju.

Myslím, že je to jediný spôsob ako niesť svoj kríž každý jeden deň a pri tom nenasledovať len svoje ambície a presvedčenia, ale naozaj Pána. Aj on totiž šiel na kríž z lásky. Pre neho to nebola len vypočítavosť, niečo ako „z núdze cnosť“, alebo „účelovka“. Nasledovať jeho šľapaje znamená milovať.

Ako som povedal, vnímam Pána ako pozoruje naše obete. Z túžbou čaká na niečo, čo v očiach sveta je možno nepovšimnuteľné, čo nie je viditeľné a okázalé, čo sa nijako nepropaguje... On vidí tie „obyčajné“ obete lásky po celej našej krajine. Nech si kdekoľvek konal a prehovoril pohnutý Jeho láskou, vystúpilo to pred Tvár nebeského Otca ako príjemná, voňavá obeť. On ťa vidí v skrytosti. Hľadí na tvoje srdce a je pohnutý tvojou láskou – ani nie tak veľkosťou a významom toho, čo robíš ako tým ako to robíš.

Skôr ako prejdem k poslednej veci za ktorú sa modlím, a ktorú mám na srdci keď sa pozerám dopredu, dávam ti do pozornosti tieto vyučovania o láske: Stopy lásky a Moja výprava za láskou.

A tiež tieto dve videá. Zrejme si ich už videl, ale verím, že skrze ne znovu a znovu bude Boží Duch roznecovať Božiu lásku v tvojom srdci: Divoká láska a Otec svetiel. Nájdeš ich v časti Božie otcovské srdce na tomto blogu.

3. OHEŇ

Obeť lásky pritiahne Boží oheň prebudenia tak ako tá chudobná žena svojou obeťou lásky upútala Pánovu pozornosť. Ako Mária, ktorá pomazala Pána drahou masťou... Ako Mária Magdaléna skoro ráno pri hrobe Pána... Tieto ženy a lásku v ich srdci nevidel nikto. Nikto si ich nevšimol. Dokonca vyvolali vlnu kritiky a pohoršenia svojim konaním. Láska totiž prekračuje konvencie, vymyká sa tradíciám a už zo svojej podstaty je nenáboženská. Obete lásky sú pre iných nepochopiteľným plytvaním a bláznivým konaním.

Tieto ženy však mali prebudenie. Ony mali ten oheň. Ony boli v Pánovi totálne šťastné a spokojné. On sa im zaskvel.

Pán si práve takéto konanie všíma, On jediný mu rozumie a je Mu veľmi vzácne. Práve takéto konanie je skutočným uctievaním a službou hodnou Kráľa kráľov.

Verím, že očakávať prebudenie a nedať Pánovi naše srdce nemá zmysel. Takisto modliť sa za prebudenie a nedať do toho celé srdce nemá asi veľký vplyv. Čakať prebudenie a pri tom nemilovať ľudí skôr hovorí o žalostnej potrebe nášho vlastného prebudenia. Túžiť po prebudení a pri tom sa bláznivo do Pána nezamilovať zostane len pri túžbe. Snívanie o prebudení, ktoré bude meniť hriešnikov a spoločnosť a pri tom v láske neplakať a neslúžiť aspoň jednému jedinému človeku tiež asi zostane snívaním.

Podobne ako tie ženy, ktoré som spomenul s ich extravagantnými skutkami lásky, aj nás asi čaká nepochopenie, odsúdenie, kritika, ťažkosti, skutočné obete... ako náhle začneme v láske konať. Potom zakúsime PRebudenie. Budeme mať síce PRoblémy, PRekážky a PRenasledovanie, ale Pán sa nám bude skvieť.

Oheň Boží prichádza na obeť lásky. Oheň nasleduje obeť. Prebudenie ide za krížom, ktorý niekto nesie nasledujúc Pána. Na oheň sa nečaká pasívne. Prebudenie príde do našej aktivity v láske. Nejako cítim, že Boží oheň prebudenia prichádza na obyčajné a ľuďmi nevšimnuté miesta. Jednoduchí a chudobní možno už prebudenie aj zakúšajú... Všade kde nepôjde len o dary z prebytkov, len o tvárnosť pobožnosti, o aktivity a programy... všade kde pôjde o obete lásky, obyčajné, osobné, skryté, bláznivé, nerozumné... všade tam bude aj oheň Božieho prebudenia.

Takto nejako vidím aj nasledujúci rok a modlím sa, aby to bol pre nás rok lásky a zmeny, ktoré prináša skutočný Boží oheň prebudenia.

Chce to však naozaj naše úplné vydanie sa Bohu. Chce to zmenu od spôsobov a trendov sveta. Chce to doslova premenu nášho uvažovania. Chce to zakúsiť Pánove srdce a to, čo je Jemu milé. chce to Božiu horúcu lásku v našich srdciach.

Rímskym 12:1  Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2  A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára